oblogk

Aj keď sa slovenské politické strany často nazývajú reformnými, pokrokovými, demokratickými... všelijakými. V skutočnosti je to ich župan, pod ktorým nechcú ukázať holé vychudnutý úradnícky organizmus. S chabou tradíciou slovenskej demokratickej scény sa nedajú robiť veľké odkazy do súčasnosti. Slovensko je len vo vývoji. Strany nie sú liberálne a ani konzervatívne či iné. V skutočnosti sú reformné a transformujúce. Snažia sa prekročiť tieň socializmu. Až keď tieň minulosti prekročia, môžu začaž fungovať prostredníctvom sloganov, ktoré hlásajú.  Vyditeľné pokroky sa dajú robiť len s viditeľne pokrokovými osobnosťami. Tých bolo v minulosti štátnosti aj v rámci iných  celkov minimum. Slobodne, bez výčitiek môžme spomenúť iba Masaryka, ktorý bol napriek slabej funkcii vysoko charizmatickou osobnosťou a práve tým dokázal ovládať  okolie. Nie svojou funkciou. To v demokratických a bezkuloárnych mantineloch dnes nedokáže takmer nikto.
 
Preto hľadám koho by som zvolil za naj Slováka. Asi takého, kto Slovákom nikdy nebol. Lebo Slovák a ideál spoločnosti  nemôžu stáť spolu v jednej vete s kladným významom.... No neviem... brekeke.

Prosím koho by ste dali na rub eura??? Ak by sa malo vyberať spomedzi slovenských ksichtov.